Velikost textu: normln | zvtit | zmenitInternetov magazn nejen pro seniory  

Navigace

Svtek
Dnes slav svtek Emanuel,
ztra Dita.

Mete jim poslat elektronickou pohlednici.

Klub
Uivatel: nepihlen

Vce informac o klubu a lenstv v nm se mete dozvdt na strnkch naeho klubu.

Anketa
Nvtvnci strnek - vk nvtvnk. Dkujeme za hlasovn!
 
 
 
 

E-mail
Nemte-li zde svou e-mail schrnku (adresu), mete si ji zdarma vytvoit.

Statistika



Podporuj ns
OSTRAVA!!!


MOAP


Nadace OKD


SENSEN


SeniorTip.cz,
ISSN 1801-9900
Vydv: Spolenost senior o.s.

Createt by NETtip 2006
Webhosting SvetHostingu.cz

Hlboké brodenie cez mínové polia - 2
 
De druhý:
as: 06.30h
 
      Zobudil sa na to, e sa dusí. Otvoril dvere na balkón. Záchvat otriasol prudko celú Michalovu postavu. Mával to stále astejšie. V minulom roku ho posielali lekári kade-tade po vyšetreniach, ale nezistili príinu. Pomohlo mu a teplé leto s tie pitie aju z Veroniky lekárskej – tak sa tá bylinka volá. V tomto roku sa objavil kašel znova. „Leví“ podiel má na tom zastupujúci závodný lekár. Presvedil Michala, e vzhladom na svoju silnú telesnú konštrukciu nepotrebuje iadne antibiotiká. Tie vraj dávajú iba babkám nad hrobom, ktoré aj tak umrú. Okrem práceneschopnosti mu nevypísal ni. Michal si kúpil vtedy lieky bez receptu a lieil sa neškodnými preparátmi, tie cibuovým ajom. Trpel ako pes, ale bez zlepšenia stavu. Kmeový lekár mu síce vypísal recept na skutoné lieky, ale zrejme u neskoro. o je to za generáciu nových lekárov. Vedia nieo viac, okrem experimentovania?
 
       Kašel sa postupne stráca, Michal je schopný urobi si raajky. Ide do supermarketu nakúpi. Ludí s košíkmi je nezvyajne vea. Niektorí si košík ani nezoberú. Pred Michala sa tie postaví taký frajer, mladý, asi vo veku jeho syna. Mal asi aj jeho drzos, lebo tvrdil, e tam stál, iba si odskoil. Popritom neustále polohlasom frflal na pomalú predavaku. Michal bol príliš vyerpaný raajším zápasom s vlastnými plúcami, aby sa vadil s nejakým magorom. Zamyslel sa nad verajším extempore a bolo mu z toho smutno.
„Nestrkajte do ma tým vozíkom!“ To sa ozval nepokojenec pred ním.
„Prepá, zamyslel som sa“.
„Akée prepá, vyzeráš ako buzerant a strkáš ma do zadku!“
„Poúvaj, chape, upokoj sa!“.
„No, nebodaj ma chceš iíka, starý pes! Pokám a vonku a takú Ti tresnem, e sa z toho poserieš!“
„V poriadku, pokaj si... toto máš odo ma, aby si neakal zbytone!“.
 
       Michal v úzkej ulike spravil krátky trhavý pohyb. Nákupný vozík narazil bolestivo do verbálneho útoníka. Zabudol aj nadáva. Michal pozorne sledoval, o bude nasledova. Ten zaplatil, schmatol tašku s mininákupom a rýchle odchádzal. Cez parkovisko temer utekal. Michal poukladal nákup do ruksaku. Policajný obušok umiestnil tak, aby bol okamite pouitelný. Nedá sa predsa uráa a u vôbec nie takýmto hnusným pankartom.
 
as: 9.30h
 
     Na zastávke autobusu sa temer zrazil s bývalým kolegom. Bol u niekolko rokov na dôchodku. Volal sa Vlasák, o bolo istou iróniou, pretoe tento chlap mal odnepamäti hlavu lysú ani koleno. il v podivnom manelskom zväzku, so enou, s ktorou nekomunikoval, ani nespával. Stretnutiu sa oividne potešil.
“Miško, tak Ty iješ teraz tu, v týchto koninách? Kolujú chýry, e sa chceš oeni. Je to pravda?“
„Áno“.
„No to sa Ti udujem. Po tom všetkom, o Ti vyviedla tá Tvoja, bývalá, naozaj máš odvahu“. „Lacko, to nie je jedna odvaha, ale láska!“
„Ále, daj pokoj, všetky sú to mrchy, tá moja najväšia“.
„No samozrejme, Ty si bol vdy na enské vyšportovaný, fešák, pekné zuby, vlasy, vieš s nimi hovori“.
„To všetko môeš aj Ty. Daj si vytrhnú ten jeden zub, pekná protéza a vyjde tak na desa litrov, aj zaívanie budeš ma lepšie. Nenos prosím a tie staré elezniné háby a trocha sa uvolni. To ostatné príde samo“.
„Nie, to nie je ni pre ma. Mám svojich 100 korún na de, to, o za to kúpim, s tým jedným zubom uhryziem a parádu mi netreba. No v jednom máš pravdu: Minule ma ten môj zúbok rozbolel, šiel som k zubárovi a veru som temer šes tisíc korún platil. Nemám toti poistku“. „Hej, šéfe, nekúpite prima botasky? Lacno dám“ – prerušil ich v dialógu mladý Róm vemi zanedbaného vzhladu.
„Nie, nekúpime a ber sa kade lahšie, neotravuj“ zvýšil hlas Michal.
„Nekrite na ma, aj ja mám svoje práva“ rozohnil sa mladý podnikatel.
„Hovorím ti, zmizni lebo vyfasuješ, zduploval mu Michal, nasadiac hrozivý výzor“.
„Ide z Teba  strach“, povedal Laco pozerajúc za upalujúcim výrastkom.
„Dnes ma u jeden naštval. Sú ani ploštice, ako sa ich zbavi. Pozvem a tuto naproti, je krma.
„Ó, nie, ja u vôbec nepijem, nejem ani mäso“.
„oe, stal si sa vegetariánom?“ „Nie, jednoducho na to nemám“.
„Preboha, tak po, objednám Ti nieo!“
„Nie, Miško, nie, ja viem, e si dobrý lovek, ale neviem, o by to so mnou spravilo. Aj tie bundy a kabáty, o si mi daroval, som dal tým, ktorí sú na tom ešte horšie ako ja. Nechajme to tak ako to je“.
„Nu, ke je to tak, budeme sa musie rozlúi. Idem na nonú a potrebujem sa trochu vyspa. Maj sa dobre, ak sa to vôbec u Teba dá...“
 
       Michal sa naobeduje a uloí k spánku. Sníva sa mu, e je na motocyklových pretekoch. Motorky zavýjajú jedna cez druhú, jedna z nich je oraz hlunejšia. Je to neznesitelné, Michal sa zobudí. Pod balkónom reálne zavýja, taká detská, od íana. Soploš na nej, sotva chodí do školy. Sebavedome ho sleduje akési bezkrké indivídum so zlatou reazou okolo krku. Je zbytoné nieo poveda. Lepšie by bolo asi nabi brokovnicu... Teda keby nejakú mal.
 
as: 16.00h
 
      Je as ís do práce. Tuná babiza stojí blízko zastávky a ponúka na predaj lósy: „Kúpte si mladý pán, urite vyhráte!“
        Michal sa kyslo usmeje: „akujem, ja u som vyhral“. Prebehla mu myslou epizóda asi tak jeden rok stará. Nahnalo mu to vela strachu a pravdu povediac, dnes sa nebál menej. Nakúpil vtedy pár malikostí v hypermarkete. Oslovila ho akási ena, ktorá robila nejaký sociologický prieskum. Vraj je to zlosovatelné a môe vyhra cestu do zahraniia. Onedlho dostal SMS-ku, e vyhral dovolenku na Kanárske ostrovy pre dve osoby. Koho by to nepotešilo. Okamite volal Katke. Bola tie nadšená a išli spolu na adresu, ktorú im povedali.  Firma sa volala „International Platinum“, vyzeralo to seriózne, mladí ludia za poítami, velmi slušné vystupovanie. Michal sa pýtal na výhru, povedali mu, e treba poka na šéfa a na prezentáciu. V tomto momente malo v om zaa blika výstrané svetielko. Malo! Mono aj zaalo, ale postupne zhaslo. Velký šéf bol Arab, vcelku šoumen, príjemný, ústretový, presvedivý. Presvedil nielen Michala, ale aj alších tucet párov, e je výhodné kúpi si apartmán na Malte. Cena sa zdala by výhodná. Všetkým dali nieo vypi, bohvie, o v tom bolo. Podpísal aj Michal, chcel sa pred Katku vytiahnu. V de nasledujúci si u bez adrenalínu úspešného mua preítal v pokoji celú zmluvu. Zhrozil sa a nevedel si vysvetli, ako mohol nieo také podpísa. Bolo to absolútne nevýhodné, aj podla anglického práva. Tým sa toti neustále autori zmluvy oháali. Najhoršie bolo, e súasne podpísal aj zmenku na dva a pol tisíca euro, splatnú do pol roka. Výhra na Kanárske ostrovy? Áno, ale okamitý nástup, bez letenky a stravy. Bol to vynikajúci podvod. Michal poiadal o zrušenie zmluvy, vrátenie peazí (5.000 Sk), ktoré mal náhodou pri sebe, alších 6.000 Sk zaplatil právnikovi. „International Platinum“, zaujalo pozíciu mrtveho chrobáka. Michal bol zhnusený. o je to za vládu, ke dovoluje, zdá sa, legálne okráda svojich obanov? Bol rozhodnutý bráni sa. Nikto mu nebude siaha na jeho majetok. Na prípadného vymáhaa dlhov akal nabitý perkusný revolver.
 
as: 17.30 h
 
      Do práce sa Michal prihlásil v „teráriu“, ako familiárne nazývali duálnu miestnos za sklom. Sídlil v nej dozorný prevádzky a staniní dispeeri. Tí astokrát zabúdali, ako ako sa im tie pracovalo pod neustálym dohladom. Hlavne preto, e kadý z dispeerov mal na toho istého výpravcu rozdielne poiadavky. Dvom pánom vemi ako slúi.
 
       Dnes do „Bunkra“ cez jediné otváratelné okienko a radu svetlíkov pri strope svietilo prudké slnené svetlo zapadajúceho slnka. Rolety iadne, take innos na paneli nebolo vôbec vidie. Nielen  Michal, ale aj jeho kolegovia kadý pohyb na paneli kontrolovali pomocou improvizovaného tienidla a z bezprostrednej blízkosti.
„To je asi tá svetelná rampa, o nám slubovali“ – zatiahol Bacil.
„Vysoko kvalitný šmejd“. „Áno, tak ako táto klimatizácia, poujete ako huí?“, povedal Drobek. iadny erstvý vzduch, beí to na plné pecky od rána. Dobré, o? To najlepšie na koniec: vypnú ju môu len dvaja ludia – osmikári. „To mohol vymyslie len blbec, urite, to nie je problém. Tých je tu plno, no dnes pribudol alší“. Má perfektné meno: „Tajtrlík“. Vraj ho vyhodili z Carga, dostal odstupné, eleznice ho zamestnali opä. „To je typické, tu existuje zákon kloaky – všetok hnoj sa zromauje na velkých hromadách. Dal u o sebe vedie. Áno, pár luom u strhol peniaze: za vestu, prilbu, škaredý pohad. Nebodaj chce by lepší  ako náš Joko Huer. Nie, toho nikto neprekoná. Pamätám sa za „komanov“ ešte robil vedúceho posunu, sa širokého pléna pýtal: „Súdruhovia, porate, ako by najlepší?“ No vidíš, podarilo sa mu. Urite.
 
       Vtedajší náelník temer dostal infarkt, ke to poul. A to bol velký komunista. Zato tento prednosta si ho chváli, bodaj by nie, obidvaja agenti ŠTB. Neby „nenej“, nikdy by neboli ta, kde sú. Normálne by bolo, keby obaja vyberali kontajnery.  Mamlas z pomocnej školy nám tu robí dusno. No a na tejto rekonštrukcii sa tie  niekto poriadne nabalil.
 
as: 20.10h
 
      Huanie klimatizácie prestalo. „Boe, to je neuveritelné také ticho“, zatiahol Drobek – mocný mladý chlap s postavou impozantnej šírky.
      „Len sa neteš, dajaký debil to zas zapne“, oponoval mu Bacil. „Nepái sa im tento osobný na trati“, povedal Michal.
       „Preo? Podla asu, ktorý mám, u za ním stojí rýchlik EC“. Neozval sa, nie. Ani na vysielaku, ani na mobil? Veru nie, ve vieš, e sluobné mobily majú len kontrolné orgány, nie tí, ktorí ich potrebujú“.
       "To je vemi múdre, nemohli by nás inak kontrolova, o na tom, e vlaky stoja. Cestujúci znesú – saova sa môu na lampárni“.
      „Hej, tú zrušili ako prvú! Uplynuli alšie minúty, ni sa však nedialo. Michal poznal ten pocit zbytoností a bezmocnosti. Zaíval ho aj príliš asto. Nakoniec sa ozval vlakový dispeer. Odkedy sa eleznice rozdelili na tri asti, panoval v riadení chaos. Vodi vlaku ohlásil poruchu, urýchlene sa vypriahol nákladný vlak, urobili sa opatrenia na stiahnutie osobného vlaku. Následne sa podarilo vodiovi odstráni poruchu na rušni. Opatrenia Michal zrušil, osobný sa dostal do stanice. Medzinárodný rýchlik prefral, vyslobodený zo zátarasu s poriadnym meškaním. Dozorný prevádzky píše siahodlhú správu. „Orgány“ budú informované. Vela dní po udalosti budú pátra po vinníkovi, niekoho nájdu, najlepší je niekto z prevádzky. Ten, kto skutone pracuje. Nie tvorcovia zlého systému, nie ignoranti, ktorí navalia na pracovníkov v prevádzke mnostvo práce. Sú takisto ak oni zamestnancami podniku a správajú sa ako feudáli k nevolníkom. Je to neskutoné. Komani síce oficiálne padli, ale sú tu – všade! Nemýlme sa, vládnu alej. Francúz dnes posunuje s akousi súkromnou firmou, pracujúcou na nepretritej výluke.
 
    Rozloil si svoje oblúbené jedlo: domácu klobásu s chrenom a horicou. „Pán výpravca“, ozve sa z vysielaky – prácu sme skonili, pýtame sa na Hlavné“.
     „Pôjdeme rovno?“ Francúz stlaí tlaidlo vysielaky, s plnými ústami a absenciou písmena „r“. „hovno, hovno“.
      „Prepáte, nerozumeli sme... ako pôjdeme?“
     „Hovno, hovno“, zopakuje nešastník. Francúzovi kolegovia sa zanú smia. Škodorados, najlepšia rados a zábava. Drobek u nedovolí Francúzovi opätovne odpoveda, urobí to za neho. Francúz sa ešte chvlu nafukuje, potom sa uspokojí.
Jan Modrovský, Bratislava 
Pokraování píšt: Den tretí
 
 
 
 
 
Související lánky:
Hlboké brodenie cez mínové polia-1