Velikost textu: normln | zvtit | zmenitInternetov magazn nejen pro seniory  

Navigace

Svtek
Dnes slav svtek Valdemar,
ztra Vilm.

Mete jim poslat elektronickou pohlednici.

Klub
Uivatel: nepihlen

Vce informac o klubu a lenstv v nm se mete dozvdt na strnkch naeho klubu.

Anketa
Nvtvnci strnek - vk nvtvnk. Dkujeme za hlasovn!
 
 
 
 

E-mail
Nemte-li zde svou e-mail schrnku (adresu), mete si ji zdarma vytvoit.

Statistika



Podporuj ns
OSTRAVA!!!


MOAP


Nadace OKD


SENSEN


SeniorTip.cz,
ISSN 1801-9900
Vydv: Spolenost senior o.s.

Createt by NETtip 2006
Webhosting SvetHostingu.cz

Hlboké brodenie cez mínové polia
 
De prvý:
as: 3.00h.
 
       Noné sídliskové ticho pretne kvílivý a škreklavý hlas eny: „Ty špina, necháš ju!“ Nasleduje séria podivných zvukov, stony, následný dupot nôh po dlabe.
O štyri poschodia vyššie sa prebudí mu. Má lahký spánok a relatívne vysoký vek. Vyjde na balkón, obzerá sa navôkol, ale po narušiteloch noného pokoja sa zlahne zem. Vráti sa do teplej postele, ale vie, e nezaspí. Musí poui záchod, dôsledok operácie prostaty v minulom roku. Michalov mozog sa zapne nezávisle od jeho vôle a premieta v prebudenej mysli nekonený prúd spomienok. Na dlhé, nekonené roky sluby na eleznici. Na stroskotané manelstvo, ktoré vela rokov fungovalo ani švajiarske hodinky. Na nepochopitelnú nenávis exmanelky, drogové excesy svojho prvorodeného. alšie roky, po rozvode, strávené vedla seba, ale nie spolu. Mám neuveritelné šastie – povie si Michal. Vaka peniazom z dedistva a pôike získal tento byt. Je to malý zázrak, po rokoch strávených v asoch psychologickej vojny, neustálych treniciach s bývalou, jej zlobou a detikami, ktoré demi dávno neboli. Tomu všetkému je koniec.
 
      Teraz hladí s dôverou do budúcnosti, hlavne preto, e stretol Katku. Trvalo dlho, kým ju získal, šastie, ktoré preíval s ou bolo a je temer neskutoné. Bola lovekom, ktorého mal stretnú u dávno.
 
      Michal sa osprchuje, obleie, urobí si aj. Pripraví si veci do práce. Na cestu pouije noný spoj. Tým alším by pravdepodobne zmeškal nástup. Autobus je plný. Zapácha a sedadlá sú špinavé. Z niektorých individuí sa Michalovi mimovolne zdvihne alúdok. O dve zastávky alej nastúpi „Francúz“. Je to kolega. Pozdravia sa navzájom zdvihnutím ruky, ale mlia. Michalov kolega je predseda odborového zväzu. Nevie poveda hlásku „r“, tam je aj pôvod jeho prezývky. Málokto mu rozumie, ke hovorí. Michal patrí k tým, ktorí vedia o om hovorí.
 
      Teraz sa rozohnil v dlhom dialógu a dodriavaní bezpenosti na priecestí, ktoré má vo svojom obvode. Velká stanica, na ktorej pracujú, je v prestavbe. Vlastne sú to tri velké stanice. Stavebné úpravy neprebiehajú len zvonka, ale priamo vo vnútri. Celé týdne sú postavené lešenia, je tam hrozný hurhaj, zavýjajú brusiky, vria vtaky, smrdí farba, je tu prievan a zima. Práca kolektívu výpravcov sa podobá viac pobytu v blázinci spáreného s cirkusom. Nad tým všetkým panuje netvor, zvaný „Huer“.
  
as: 05.30h
 
      Miestnos je velká, vlastne sú to dve miestnosti. Delí ich sklená stena. V jednej z nich dominuje dlhý 12-metrový plechový panel so svetelným reliéfom kolajísk, troch staníc a odboiek. Tri ovládacie pulty a štyri velké stoly, obakané telefónmi, poítami s príslušenstvom. Mnostvo vlakovej dokumentácie, neskutoné malé okienka, umelé svetlo takmer nepretrite. Atmosféra velieho úu. Neudo, koní sa noná smena.
 
     Michal vystriedal Jana, zvaného „Koktavec“. Tie starý chlap, s velmi udným zmyslom pre humor. Tentoraz bol riadne rozúlený. Elektronický denník, tento hit sezóny, mal nepochopitelne závady, nezlúitelné s akoukolvek bezpenosou. Michal však najprv vyplnil chýbajúce kolónky v odovzdávke sluby. „Ak  to zbadá „Huer“, si o 150 Sk lahší!“. „Ja ho môem, toho debila... Preboha, ve ten je tu!“.
 
     Do miestnosti ticho vkzol len vedenia stanice. Šedá eminencia prednostu. Dinosaurí, ale velmi ivý kanálový produkt komunistickej éry. Teraz to bol samozrejme, demokrat. V ústach neodmyslitelná uvaka, pohlad škorpióna, pripraveného zaútoi.
      Tentoraz, celkom neoakávane na to doplatil Michalov kolega v dennej zmene, zvaný „Bacil. „Huer“ celý iaril, našiel nezrovnalosti v poítakách. Najprv síce vravel, e to nebude sankciova, lebo to nie je „Bacilova“ vina, ale vzápätí zmenil názor. Potom sa vrhol na „Francúza“. Vraj minule sedel v uniforme v autobuse a ostatní cestujúci mu nadávali. Michal pošepol Bacilovi: „Skutone ma dojal a k slzám! Tie závory sa dajú otvori o dve minúty skôr“, vyhlásil Huer.  „Ja sa o to postarám!“ Vytiahol rozkaz prednostu, nazývaný „Upozornenie“. Preítali sme si to všetci a nepáilo sa to nikomu. Francúz energicky protestuje, v kancelárii lietajú blesky - šípy. Huer po slovnej potýke, v ktorej nie je víazom, odchádza. Behom dvoch hodín, ten génius vyprodukuje „Upozornenie“ na Upozornenie“.
      Michala po mnohých rokoch strávených v tejto mizérii máloo u prekvapuje. Bacil zatiahol to svoje známe „Ve je to oné, hotová tragédia!“
 
     Na paneli odboky zaalo prekmitáva ervené svetlo. Mohlo to znamena všelio. Lom kolaje. Najiastejšie je to kráde napájacích lán. U bezdomovcov oblúbený produkt. Policajti vyráajú okamite, ale väšinou nikoho nechytia. Tí chlapi bez adresy sú mazaní, poznajú terén  a vlastne, nemajú o strati, navyše prípadný pobyt vo väzení je pre nich rekreácia, teplá strava, bývanie zadarmo. V kadom prípade, kolaj sa musela kvôli bezpenosti vylúi. Hustá vlaková premávka sa ešte viac zahustila. Úmerne k tomu vzrástla aj nervozita.
 
as: 11.00h
 
      Michal mal pocit, e odpadne. Vdy si zakladal na rýchlosti svojich reakcií, ale tu mu bola nani. Poíta bol pekný, zdal sa podla výrobcu aj výkonný, ale mal evidentne velmi zlý aplikaný program, urený pre ich prácu. Trojnásobná evidencia, neustále zapisovanie nepodstatných zbytoností len preto, e analýzu urobil akýsi kancelársky poskok, odtrhnutý od ivota a od normálnej práce. Naviac ho hnevalo, e to, o by kedysi urobil lavou - zadnou, nezvládal dnes oboma rukami. O tom, e by mal priestor nieo riadi, mohol iba sníva. Veci, ktoré mu mali pomáha, sa stali ivotunebezpenou realitou.
Napájacie laná boli znovu namontované, policajti neúspešní, prevádzka normálna. Výpravca susednej stanice volal, e akýsi chlapík po rodinnej hádke sa odobral na elezninú tra, so zjavným úmyslom, zabi sa. No, ešte aj toto. Títo zúfalci, nemôu sa zabi niekde inde? Vyrozumie sa pár vlakov, samozrejme narastá meškanie. Nakoniec si to nádejný samovrah rozmyslí. Ni tu však nie je normálne, kadú chvíu sa mení situácia, tentoraz akýsi vodi nákladného auta sa príliš ponáhla a ulomí rahno na závorách. Policajti majú zase robotu a vlaky vytrubujú ostošes.
      Operátorka sa blíi s previnilým úsmevom. Prináša na podpis celú hbu telegramov. Je to neskutoné. Tempo, pri ktorom ako odskoi na WC i loveku úplne zdravému, nie to Michalovi s jeho akosami. Michal vytriedi a zapíše telegramy. Vôbec sa neuduje, e sú v hroznom stave. Tu nie je as na úpravy a úhladnos. Si rád, e preiješ, lovee...
 
as: 17.30h
 
      Konene je tu koniec zmeny. Michal odovzdá slubu a ide do šatne. aká ho alší šok. V strope je vybúraná pomerne velká diera. Vyzerá to akoby naschvál – nad jeho skrinkou. Kusy betónu a muriva sa povalujú navôkol. Veci vo vnútri skrinky pokryté murivovým prachom.
      Koho by to nerozzúrilo? Michal vbehol do kancelárie dozorného prevádzky. Dobre ho poznal. Zaínal u Michala ako výpravca a neby udného riadenia vedenia stanice, bola by to jeho kancelária. Palo, zvaný „Koke“ vlastne sedel na jeho stolike. „Palo, videl si ten binec v šatni? Nie, nevidel. To nemyslíš váne, kto má na tú bandu dáva pozor, ke nie Ty? Si dozorný prevádzky, doerta! Ja veru, nie. Nemám to v pracovnej náplni! A okrem toho: hovoria tu, e Ty urobíš viac bordelu v kúpeni, ke sa osprchuješ! Kto to hovorí? Ale tuto Bublifuk. No jasné, Bublifuk, tlstý  kretén, o nevie sa vprata do koe! Teraz si sa zaradil do jedného šíku s ním. Maj sa dobre, ignorant!“
 
      Michal sa vrátil do šatne, vyprášil si zvršky od prachu, osprchoval sa. S teúcou teplou vodou by najradšej zmyl zo seba nielen tento de, ale aj tisíce dní pred ním – temer 40 rokov aktívnej sluby u eleznice. Nedalo sa, neuveritené, e kedysi chodil do práce rád.
 
       Nasledovala cesta domov v páchnucom trolejbuse. V zadnej asti sa vadili a pokrikovali po sebe Rómovia. Na ktorejsi zastávke nastúpil bezdomovec. Michal si pridral na nose vreckovku, zápach tohto exota – mastné šaty, v hustej hrive poskakovali ervené chrobáiky, bol neznesitelný. Temer vzápätí pristúpila pätica mohutných muov. Boli to revízori MHD. Nášho exota si ani nevšimli. Rómov diskrétne obišli. Michal ukázal kartiku za 1.900 Sk. Mladá dievina po jeho lavom boku, tipoval ju na študentku, sa priznala, e nemá lístok. Dvaja z muov ju vyzvali, aby vystúpila. Michal vystúpil tie, mal u toho zápachu dos. Radšej pôjde alším spojom, Dvojica revízorov netušila, o ich aká. Mladá pasaierka, ktorú  prichytili pri ine, zaala jaa: „Dajte mi pokoj, vy dvaja úchyláci, neobaujte ma!“.
        Vydesení mui sa nezmohli na odpor. Kým sa spamätali, zmizla v jednej z boných uliiek. Michala to pobavilo. Prial im tú blamá, lebo nemali na priestupky rovnaký meter, chceli len lahký zárobok.
 
as: 19.30h
 
      Michal si pozrie televízne noviny a ohreje si veeru. Na obrazovke sa zanú pretra „celebrity“. Neuveritelné, kto všetko sa dnes povauje na osobnos. Podvodníci, radodajky, kmíni a lumpi s aureolou temer záchrancov ludstva. Nedá sa na to pozera, vypne prijíma a následne všetky svetlá. To ticho a tma sú upokojujúce.
 
         Zazvoní telefón, ale ten je zdrojom radosti. Volá Katka. Aj ona mala aký de. Neschopný šéf, ktorý si neustále privlastuje výsledky jej práce. Štúdium na vysokej škole pred pädesiatkou. Zdravotné problémy s iastonou invaliditou. Neustála hrozba vyhadzovu z práce. Ešte stále býva s exmanelom, opilcom a hrubiánom v jednej osobe. Navyše akýsi mafián odkúpil v pochybnej transakcii od jednej bývalej štátnej organizácie štátne byty aj s ich obyvatelmi. Jediná rados Katky a Michala sú spoloné strávené weekendy.
„Katka, vera som Ti napísal báse. Zarecitujem ju? Áno, áno, samozrejme“.
 
Moja budúca ienka
Je biela velká sneienka.
Nohy dlhé, malé chodidlá,
No len tými by ma nezviedla.
 
Môj anjelik je blonatý,
Všade, to vieš ja a Ty.
V oiach modré nezábudky
Viac nehy, ne hnev prudký.
 
Lúbim ju v kadom ase,
Poznám všetky tóny v hlase.
Chvejem sa v jej chvení,
Je dobre, e láska takto pení.
 
        „Miško, to je úasné, som dojatá, velmi sa teším na weekend. Vieš, ako sa povie v Costarike lúbim a? Predstav si, e: bla, bla bla. Dobrú noc, milaik, bla, bla bla“.
Jan Modrovský, Bratislava
 
Pokraování píšt: Den druhý